Dnes je sobota, 27.máj 2017, meniny má: Iveta
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Evelyn, Banášová a Kušnírová sú samy sebou a majú odkaz aj pre vás!

október 10, 2016 - 12:48
Známe Slovenky nám priznali, čo ich v mladosti najviac trápilo, i ako sa z nich stali vyrovnané, spokojné ženy.

Adela Banášová: Nos som príliš neriešila

Naša seriózne najvtipnejšia a najvýraznejšia moderátorka. NOS síce je jej poznávacím znamením, no práve Adelina charizma, inteligencia a svojský humor urobili z bývalej modelky prvotriednu slovenskú star.

schranka01.jpg

Foto: 
Jakub Kreheľ

Okolie ťa vníma ako krásnu a úspešnú ženu, čo ty vnímaš ako svoj prípadný mínus?

Ako môj mínus vnímam, že občas mám tendenciu uveriť tomu, že je doležité, ako ma okolie vníma. Plynie z toho veľká nesloboda.
 
Trpela si v detstve nejakým „mindrákom“?

Paradoxne ani nie. Dokonca ani v puberte som príliš môj nos neriešila. Spolužiaci ma vždy brali, bola som vždy dostatočne silná osobnosť na to, aby som sa nedeptala nejakým nedostatkom. Ale jasné, že niekedy v puberte som sa zamýšľala nad tým, že nie som typická a že už aj tie prsia by mohli začať rásť... A ony dodnes stále nič!
 
Čo máš na sebe vizuálne najradšej?

Plecia, šiju, krk, nohy, keď dosť cvičím, aj zadok, čelo, oči, vlasy, chodidlá, ruky. Keď nežeriem po večeroch, aj brucho, a vlastne aj tie prsia. Sú také sympatické, aspoň si na mne nikto nebude riešiť materinské komplexy.
 
Keby si mala Arabelin prsteň, čo by si na sebe zmenila?

Občasnú tendenciu sa porovnávať a posudzovať. To by som chcela zázračne zrušiť. Ale ide to aj postupne. Krok za krokom si to treba vždy uvedomiť a nevenovať tomu ďalej pozornosť.
 
Čo považuješ za najväčší vizuálny hriech mladosti?

Asi trvalú v puberte, keď už ju naozaj nikto nenosil. Chcela som mať vlnité vlasy a vyzerala som ako afgánsky chrt. Ofina asi tiež nebola šťastným riešením. Inak som sa spočiatku dosť divoko líčila. Vyzeralo to ako niečo medzi orlom skalným a mývalom. Nesmieme opomenúť ani moje dlhé grunge obdobie, keď som vyzerala úplne ako Kurt Cobain, a to som ani netušila, kto to je, lebo ja som počúvala bravohity, tam on nebol.
 
Keby si nebola moderátorka, čomu by si sa venovala?

Niečomu s ľuďmi. Neviem čomu. Viem celkom dobre organizovať, riešiť situácie, moja silná stránka je adaptabilita... takže niečo v tomto duchu.
 
Čím hrešíš v stravovaní, ak hrešíš?

Trochu ma mrzí, že ma tak občas láka cigareta. Pôsobí na mňa veľmi relaxačne, čo je, samozrejme, hlúposť. Potom ma hnevá, keď niekde na dovolenke po večeroch žeriem... hocičo. Inak si dám občas nejaký dezert v reštike alebo kapučíno, čo tiež nie je šťastné riešenie. A celkovo som ten nepokojný typ, pred ktorý keď položíte misku s mandľami, tak ju poslušne celú vychrúme.
 
Na aký beauty rituál prisaháš?

Spánok, sauna, prechádzka na čerstvom vzduchu, pohyb, dobré jedlo, veľa vody, rybí olej a masáž tváre.
 
Kto je pre teba ikona a prečo?

Páči sa mi Cate Blanchett. Má v sebe niečo vznešené. Vznešenosť je pre mňa taká pridaná hodnota vo vzhľade. Ale tá pramení zvnútra. No Cate to má pekne pokombinované s celým svojím dôstojným zovňajškom. Nádherná je aj Tereza Maxová a páči sa mi aj Miša Kocianová. A minule som stretla na ulici Didi Mórovú, nenalíčenú, v šortkách a vyzerala ako taká svieža „tricina“, vyšportovaná, pohodová, krásna.

Evelyn: Moje prednosti sú prednejšie, ako by mali byť, svoje oči a vlasy však milujem!
 
Okolie ťa vníma ako krásnu a úspešnú ženu, čo ty vnímaš ako svoj prípadný mínus?

schranka02.jpg

Foto: 
Jakub Kreheľ

Ja vnímam ako mínus, ak sa bavíme o fyzickej kráse, že moje prednosti sú prednejšie, ako by mali byť. Niekedy mi zavadzajú pri cvičení a nemôžem si obliecť topy, ktoré chcem. Ďalším mínusom je, že som trémistka, a ešte aj dosť hanblivá. Keď je v miestnosti viac než desať ľudí...

Trpela si v detstve nejakým „mindrákom"? Ak áno, čím?

Samozrejme, ale ani nie tak v detstve ako v puberte. Keď som bola puboška, celý môj život bol vlastne jeden veľký mindrák. Bola som nespokojná s každým, aj so sebou. Samozrejme, ako každá tínedžerka som kolosálne nariekala nad postavou, vlasmi a oblečením a nad tým, že asi zo mňa žiadna Angelina Jolie nevyrastie.
 
Čom máš na sebe vizuálne najradšej?

Mám rada svoje husté vlasy. Sú síce večne neučesané, ale veď čo. A mám rada svoje oči, lebo sú zelené a vnútri je žltý pásik. Vždy mi to pripadalo ako farba, ktorú nemá hocikto. (smiech)
 
Keby si mala Arabelin prsteň, čo by si na sebe zmenila?

Odčarovala by som si spodné bruško a pričarovala by som si väčšie ústa, široké a veľké zuby. Ja mám pery ako gejša.

Čo považuješ za najväčší vizuálny hriech mladosti?

To, že som sa nevedela nikdy poriadne namaľovať. Škoda, že vtedy neboli mejkapové tutoriály. Mejkap som mala vždy o štyri odtiene tmavší, linky krivé... A ešte som mala aj obdobie DYI- Urob si sama. Farbila som sa jedna radosť – čierna, červená, no hrúúúza! 

Keby si nebola komička, čomu by si sa venovala?

Nemám ani páru, spontánne to priniesol život a ja sa teším. Nezamýšľam sa nad tým, no keď prinesie niečo iné, tak sa budem tešiť tomu.
 
Čím hrešíš v stravovaní, ak hrešíš?

Ľúbim čerstvé croissantíky a kapučínko. Tomu naozaj ťažko odolám...
 
Na aký beauty rituál prisaháš?

Ja sa nonstop krémujem. Konopný krém na tvár – za ten dám ruku do ohňa, a telový píling s olejom. To je topka.

Kto je pre teba ikona a prečo?

Nemám jednu konkrétnu, je rad žien, ktoré sú nádherné. Nemám rada ten mainstream, ktorý sa na mňa valí z každej strany – všetko umelé... Zbožňujem, keď sú ženy prirodzené. Možno nevyzerajú ako z magazínu, ale je na nich niečo špeciálne. Ide skôr o vnútornú iskru, tá sa mi páči na ľuďoch všeobecne. Vtedy považujem človeka za krásneho. Keď sa usmieva a je príjemný.
 
Ako si sa naučila mať rada samu seba?

Bol to dlhý proces. Naučiť sa mať sebaúctu a mať sa rada, k tomu som časom psychicky dospela a život je odvtedy krajší. Samozrejme, je čo zlepšovať a chcem isté veci zmeniť, aby som sa cítila lepšie. Sebaláska sa u mňa ukazuje v tom, že nemindrákujem a moja monotéma nie je výzor. Je predsa toľko podstatnejších vecí... Myslím, že mi v tom pomohlo jedno veľmi ťažké obdobie, keď som si povedala, že základom je mať sa dobre v hlave – byť vyrovnaný, upratať sa, a v tom sa odzrkadlí aj ten vzhľad.

Silvia Kušnírová: Zmena prichádza zvnútra

So ženou, ako je Silvia, sa nestretnete každý deň. Nielen preto, že je úspešnou podnikateľkou a vlastní jednu z najlepších PR agentúr široko ďaleko, pracuje s topmanažérmi, neziskovými organizáciami či charitami, ale aj preto, že jej život nabral úplne iný smer. Často sa v minulosti potýkala s narážkami na svoju prílišnú štíhlosť. Nie je za ňou však nič iné ako zdravá strava a šport. Silvia študovala výživu na americkom Institute of Integrative Nutrition a vďaka správnej životospráve sa vyliečila z autoimunitného ochorenia. Venuje sa skialpinizmu, cvičeniu chi-kung, zenovej meditácii, neurovede, a aby toho nebolo málo, je aj milovníkom umenia.

schranka03.jpg

Foto: 
Jakub Kreheľ


Okolie ťa vníma ako krásnu a úspešnú ženu, čo ty vnímaš ako svoj prípadný mínus?

Myslím, že mojou najlepšou vlastnosťou je mať odvahu vidieť svoje zlé vlastnosti a moja ochota pracovať na svojich nedostatkoch. Nemá význam snažiť sa byť dokonalá, ale skôr úprimná sama k sebe. Sebapoznanie a sebarozvoj, neustála práca na sebe a nie riešenie ostatných ľudí – to je to, čo podľa mňa funguje.

Trpela si v detstve nejakým „mindrákom“? Ak áno, čím?

Jasné, prešla som si mindrákmi aj nedôverou v samu seba, riešila som kopec zbytočných strachov a obáv... Časom som sa naučila, že dnešok je vlastne zajtrajšok, ktorého som sa bála včera, a že dôležité je žiť tu a teraz, najlepšie, ako v danej chvíli viem. To je to najťažšie.

Čom máš na sebe vizuálne najradšej?

Upotené telo po športe. Ale ani dlhé nohy nie sú na zahodenie... 

Keby si mala Arabelin prsteň, čo by si na sebe zmenila?

Myslím, že ten čarovný prsteň má každý z nás v sebe. My sami môžeme zmeniť, ako sa vidíme, ako vidíme veci okolo nás, my si vyberáme, ako budeme žiť. Len je oveľa pohodlnejšie vyhovárať sa na osud, na rodičov, na okolnosti, na iných ľudí... Robíme to všetci. A pritom si stačí uvedomiť, že nie je podstatné, čo sa ti v živote prihodí, ale ako sa k tomu postavíš. Zmena prichádza zvnútra.

Čo považuješ za najväčší vizuálny hriech mladosti?

Snahu vyzerať v 20-tke staršie, ako vyzerám dnes! 

Keby si nebola podnikateľka, čomu by si sa venovala?

Ja som vlastne nikdy nebola zamestananá. Ako novinárka som nemala žiadne istoty a ako podnikateľka už vôbec nie. Vždy som verila, že keď mám túto hlavu a tieto ruky, nestratím sa. Len musím robiť to, čo ma baví. A toho je, našťastie, stále veľa a v hlave nosím kopec ďalších podnikateľských aj filantropických plánov. Baví ma robiť veci, ktoré majú zmysel a pozitívny dosah na okolie.

Čím hrešíš v stravovaní, ak hrešíš?

Myslím, že stres z odopierania je horší ako akákoľvek „nezdravá“ maškrta. Dodržiavam princíp 80:20. Ak je 80 percent toho, čo robím správne, pokojne si tu a tam vychutnám tých zvyšných 20. Ak si vážim seba, svoje telo a zdravie, sebadisciplína nemusí byť tvrdá drina.

Na aký beauty rituál prisaháš?

Byť sama sebou a byť k sebe dobrá.

Kto je pre teba ikona a prečo?

Mám rada ženy, ktoré na sebe pracujú. Nehľadajú rýchle zázračné riešenia, ale krok za krokom sa snažia byť svojou lepšou verziou. Vážim si ľudí, ktorí si vážia seba a ktorí makajú – a je jedno, či na svojom tele, intelekte alebo kariére. Nie nadarmo sa hovorí, že do určitého veku vyzeráme tak, ako sme sa narodili, a od určitého veku tak, ako si zaslúžime.

Ako si sa naučila mať rada samu seba?

To bola veru ťažká práca, kým som sa naučila premeniť svoj perfekcionizmus z negatívneho kritizovania samej seba na pozitívnu motiváciu samej seba :) .

- - Inzercia - -