Dnes je sobota, 25.február 2017, meniny má: Frederik, Frederika
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Žijem s "cudzím" dieťaťom: Keď vám do života s partnerom príde aj nový člen

november 01, 2016 - 17:29
Konečne ste našli svoj prístav, ktorému veríte. Partnera, s ktorým sa smejete, s ktorým máte spoločné záujmy a ktorý vás zahŕňa tým, čo vám doteraz tak chýbalo. Má to však jeden háčik: dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Dokážete ho prijať? Zmieriť sa s tým, že raz bude aj „vaše“?

Doteraz ste to neriešili. Nelámali ste si hlavu s tým, čo budem robiť, ak náhodou raz...? Vypúšťali ste všetky tie zbytočné konšpirácie počas vášho randenia, čo bude potom...? Načo, veď všetko bolo také krásne a ideálne. Predsa sa nenecháte ochudobniť o tú bestarostnosť na začiatku... Ale v deň, keď naozaj príde na tú stranu z veľkého lexikónu vzťahov s názvom – „môj muž má dieťa z iného vzťahu, čo s tým?“ – je nutné ju otvoriť.

Milujem ho so všetkým, aj s jeho „minulosťou“

Pre niekoho prirodzená súčasť, ktorú ste prijali so všetkým, čo prišlo. Predsa ho milujete. Čo je divné na tom, že budete milovať aj jeho dieťa? „Daniel bol pre mňa všetkým. Robil ma najšťastnejšou ženou na svete. Vedela som, že to nebude ľahké. Prijať jedno, nie to ešte dve jeho deti z predchádzajúcich manželstiev... Ale ja som sa na to pozerala úplne inak. Čo ak oni neprijmú mňa? Veď ja som bola tá nová, ďalšia žena, ktorá prišla do ich života a možno narušila ich zabehnutý životný cyklus,“ hovorí tridsaťdvaročná Veronika, ktorá dnes s Danielom pracuje na spoločnom dieťati.

„Od začiatku som vedela, že má zložitú minulosť, ale tie deti za to nemohli. Nemohli za to, že mal za sebou jednu osudovú noc, počas ktorej vznikla Klára, a jedno pseudomanželstvo trvajúce len dva roky, v ktorom prišiel do hry Samuel.“ Spomína na prvé roky spolužitia a dodáva: „Prečo by som nemala rada to, čo je polovička z neho samého? Láska nie je majetnícka, z toho som už dávno vyrástla. Pochopila som, čo je v živote dôležité.“ Filozofuje mladá manažérka, ktorá má vo vzťahoch urobený poriadok. „Mala som obrovské šťastie, že som vedela zapadnúť do skladačky, matka – dieťa, matka – dieťa a jeden otec. Dokonca dnes s oboma otvorene komunikujem, podieľam sa na spoločnej výchove. Aj keď je pravda, že sa nesnažím byť akousi náhradnou mamou, skôr kamarátkou a blízkou osobou, ktorej môžu dôverovať.“

Veronika naráža na striedavú starostlivosť, ktorú nemajú rozdelenú súdom, ale všetci rešpektujú vzájomnú zaneprázdnenosť. „Máme to nastavené tak, že jeden týždeň máme obe deti doma a druhý sú s maminkami. Majú svoju detskú izbu, čo ich vzájomne tiež zbližuje. Nebývame od seba ďaleko, čo je opäť veľká výhoda, preto sa veľmi nenarúša harmónia ani akýsi komfort, keď ráno vozím deti do školy. Nemajú to ďaleko.“

Ambiciózna Bratislavčanka žije s Danielom už piaty rok a za ten čas prehodnotila všetky pre a proti. Priznáva, že nie vždy je všetko ideálne, ale iný život si už ani nevie predstaviť. „Tiež som si nemyslela, že vo svojich tridsiatichdvoch budem mať už dve „nevlastné“ deti, vyrastala som v usporiadanej rodine. Ale možno aj to mi pomohlo pochopiť, že rodina je základ. Nechcem, aby jeho deti vyrastali bez otca, aby ho videli raz za týždeň, keď sa nám to hodí, prípadne bez súrodeneckého kontaktu, ktorý je ďalšou alfou a omegou tohto viac než trojuholníka...“ Veronika si uvedomuje, že prijať dieťa niekoho iného nie je jediný problém, s ktorým sa musela popasovať, ale zdá sa, že všetko zvláda viac než dobre.

„Môj partner má štyridsaťdva, uvedomoval si, že mám o desať menej, že má vedľa seba relatívne mladú partnerku, ktorá raz bude chcieť mať potomka. Teraz nastal ten čas a spoločne sme sa dohodli, že do toho ideme. Na súrodenca sa dokonca tešia aj trinásťročná Klára a deväťročný Samko.“ Šťastné konce aj v tých najzačarovanejších vzťahoch, zdá sa, existujú. Stačí nájsť len ten správny kľúč – empatiu, toleranciu a more lásky.

Nedokázala som to. Moje „ja“ bolo silnejšie ako „my“...

„Žila som s ním šesť rokov. Viem, dlhá doba na to, aby som si zvykla. Zvykla na to, že nám v byte začal okrem nášho psa pobehovať aj niekto iný. Dokonca pubertiak, ktorý žil doteraz len s mamou. S otcom, mojím partnerom Martinom, ktorý bol neustále na cestách, sa videl zriedkavo.“ Začala svoju otvorenú spoveď Katarína, ktorá občasné návštevy vtedy ešte malého Damiána brala s otvorenou náručou – veď tu bol „len na chvíľu“. S Martinom sa spoznala práve v zahraničí počas jej štúdia. Rozvod mal za sebou a sľubnú kariéru ešte len pred sebou. Bol úspešným lekárom, ktorého zlákala prestížna súkromná americká nemocnica. Kráľovské podmienky, nadštandardný život a slnečná Kalifornia.

Kto by tento model nezobral? „Pre mňa to bola študenstká láska, ktorá prerástla v niečo naozaj silné. Končila som posledný ročník na lekárskej fakulte. Prišiel na jednu z našich prednášok spolu s naším profesorom, a keď vstúpil do miestnosti, úplne som onemela. Naozaj ma dostal.“ Zaspomínala na chvíľu, keď do jej srdca vstúpil on, vysnený muž. „Začala som praxovať v rovnakej nemocnici, kde pôsobil aj on ako mladý úspešný lekár, a vtedy si všimol aj on mňa. V podstate ma zbalil. Ja som o ňom po nociach len tajne snívala.“ Smeje sa dnes už tridsaťšesťročná kardiochirurgička.

„Keď sa jeho americká púť skončila, vrátili sme sa na Slovensko a tam sa začal úplne iný život. Chcel dobehnúť všetky tie roky, ktoré bol bez Damiána. Dokonca sa k nám nasťahoval a z jedného víkendu sa stal celý týždeň, mesiac, rok... jednoducho začal s nami existovať 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Michalovej exmanželke to, samozrejme, výborne zapadalo do kariet, keďže bola práve v prvom stupni zamilovanosti a cestovala so svojím partnerom po svete. Akosi sa tie úlohy vymenili.“ Katka upozorňuje na svoju novú úlohu full time matky, o ktorú nikoho neprosila. Netušila, že by raz takáto situácia prišla. Dokonca sa snažili aj o vlastné dieťa, ale neúspešne. Už nejaký ten rok, dva... Cítila, že vek je jej najväčší nepriateľ. „Nenapadlo mi, že raz príde tá situácia, keď sa vrátime na Slovensko a zrazu tu bude niekto, kto nám prevráti náš svet.“ Katka si uvedomovala svoju sebeckosť, ale bola zvyknutá, že žila v „slobodnom“ partnerstve, ktorého komfortnú zónu nikto nenarúšal. Narazila na tvrdý mantinel.

To si uvedomila vo chvíli, keď prišlo na lámanie chleba a pred ňou stálo jeho dieťa. Zrazu už nebola tou najdôležitejšou ženou jeho života. O lásku sa akosi podvedome musela začať deliť. „Chvíľu som to vydržala, ale od začiatku som cítila, že to nebude fungovať. Neviem to vysvetliť, jednoducho som to nezvládla. Zahodila som všetky tie spoločné roky, ale to, ako sa v tom období zmenil Martin, bolo pre mňa neprijateľné.“ Naráža na fakt, že hierarchia vzťahov sa značne zmenila. Doktorka s rovnako sľubnou kariérou svoje šťastie ešte stále hľadá, no napriek tomu neľutuje, že Martina dokázala opustiť. „Nedokázala by som sa cez to preniesť. Dlhé roky som bola zvyknutá na číslo dva plus pes, niekto ďalší by bol pre mňa cudzí element.“ Ukončuje pre niekoho „neštandardne“ svoj príbeh Katarína. Možno stačilo len tomu dať šancu a skúsiť sa prispôsobiť... Možno stačilo len správne komunikovať.

Ako túto problematiku vníma psychologička?

„Ak začínate nový vzťah, je dobré si uvedomiť, s kým do toho vzťahu vstupujete a čo všetko so sebou váš nový partner prináša, čo všetko je súčasťou jeho života. To, kým je teraz, je tiež výsledkom jeho životnej histórie, ktorej súčasťou sú i predchádzajúce vzťahy, prípadne rodičovstvo. Ak má partner deti z predošlého vzťahu, dohodnite sa spolu na tom, akú úlohu v tejto situácii máte vy. Vytvorenie vzťahov s deťmi netreba siliť. To, že zaujmete miesto po boku ich otca, neznamená, že ste pre deti automaticky rodičovskou osobou. Prijateľnosť a dôležitosť vašej osoby pred deťmi určuje nielen váš prístup k deťom, ale tiež postoj vášho partnera. Nie je potrebné s nimi súperiť o priazeň, v jeho živote totiž zaujímate odlišné pozície. Bez ohľadu na to, aký vzťah máte s ich matkou, vyvarujte sa hanlivých slov na jej adresu, nevťahujte ich zbytočne do konfliktov.“

Mgr. Sylvia Godinová, psychologička

Obľúbená moderátorka Erika Judínyová si minulý rok na jar vzala po trojročnom vzťahu známeho herca Štefana Skrúcaného, ktorý má z predchádzajúcich manželstviev tri dospelé deti. Ako si s nimi moderátorka vychádza? „Števo má už veľké deti, Linda má 34, Tomáš 28 a Lukáš 23, takže majú svoj vlastný pohľad na svet. Nežijú s nami, no keďže sa Števo so svojimi deťmi vidí dosť často, väčšinou som pri tom aj ja. Sú to milé stretnutia, vždy si máme čo povedať. Medzi nami je dobrý kamarátsky vzťah, a to je to podstatné.“

Šéfredaktorka týždenníka Slovenka a novinárka Daniela Vidová žije s partnerovou dcérkou Mášou (10), ktorej mama prehrala boj s rakovinou. Daniela sa jej snaží vytvoriť dokonalé rodinné zázemie, no priznáva, že na začiatku to bolo ťažké: „Keby som povedala, že to bolo jednoduché, klamala by som. Nie je ľahké nahradiť dieťaťu mamu, ktorá prehrala boj proti rakovine. Ale bolo to veľmi milé a dojímavé. Presne si pamätám na momenty, keď ma prvýkrát chytila za ruku, keď mi prvýkrát zaspala v náručí a aj to, ako som stresovala pri jej prvej horúčke. Mášenka má obrovské srdiečko a bola to láska na prvý pohľad. Od začiatku vzťahu vlastne chodíte s dvoma ľuďmi naraz, randíte v trojici, oťukávate sa v trojici. S mužom a jeho dcérou. Aby takýto vzťah fungoval, musí to zaiskriť takpovediac na druhú. Musíte sa prijať do svojich životov navzájom. S chybami, náladami a so vzájomnou láskou. Dnes sme spolu štyri roky, Máška má desať. Neoslovuje ma mama, hovorí mi Daniela, pred ľuďmi, ktorí ma nepoznajú, som macoška Daniela. Neprekáža mi to, práve naopak. Jednu mamu už v srdci má a s priateľom sa snažíme v nej živiť len tie najkrajšie spomienky na ňu.“

Jana Mutňanská

- - Inzercia - -