Dnes je nedeľa, 21.október 2018, meniny má: Uršuľa
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Rande s herečkou Zuzanou Vačkovou: Neviem, čo by ma mohlo rozhádzať!

november 07, 2016 - 15:38
Sympatická herečka a moderátorka ZUZANA VAČKOVÁ prežíva po mnohých sklamaniach naozaj pozitívne obdobie. „Vytratila sa zo mňa akási rozorvanosť a nastalo obdobie, keď som pokojná v duši,“ prezradila pre Slovenku.

V poslednom čase sa vám veľmi darí. Hráte v televízii, divadle a zahviezdili ste aj v tanečno-speváckej šou Tvoja tvár znie povedome. A to všetko stíhate s úsmevom na tvári. Ako to robíte?

Nechcem to zakríknuť, ale možno som len prestala urputne chcieť. A potom to tak svojvoľne prišlo a prichádza. Netlačím už na pílu. Je to možno aj príjemná zhoda okolností. Neviem, človek má už aj svoj vek a nejaký ten úspech je taký očakávaný najmä vtedy, keď je človek mladučký. Vtedy je to ideálne. U mňa to prišlo takto pred prahom päťdesiatky, čo je úplne perfektné.

Máte všetko – dve skvelé deti, papagája, dvoch psov... Jeden by povedal, že už len ten muž vám chýba ku šťastiu. Alebo naopak – nechýba?

Nehovorím, že ho nepotrebujem. Vo svete je to zariadené tak, že vedľa ženy by mal stáť muž. Ale keď mi teda nebolo dopriate stretnúť niekoho, kto by to po mojom boku ustál, alebo ja po jeho boku, tak za každú cenu nechcem byť v nejakom vzťahu, ktorý by ma možno nenapĺňal. Byť s niekým len preto, aby som nebola sama, by mohlo byť riešením, ale určite nie pre mňa. Mám všetko, no možno na mojom mieste by bolo ďalších tisíc ľudí nespokojných, lebo je veľa vecí, po ktorých by som mohla túžiť, ktoré by som mohla chcieť, no snažím sa byť v živote šťastná s tým, čo mám. A som veľmi vďačná. Neviem, či s vekom prichádza poznanie... Ale naozaj, vytratila sa zo mňa akási rozorvanosť a nastalo obdobie, keď som pokojná v duši. Snažím sa nenechať rozhádzať vecami, ktoré by ma rozhádzať mohli... Ale ja už ani neviem, čo by ma mohlo rozhádzať. (smiech)

Vy ste taká pozitívna osoba, hotové slniečko... Odjakživa ste takáto optimistka?

Vždy som bola smejko, aj keď som si prešla rôznymi turbulentnými obdobiami, keď som mala pocit, že sa mi nedarí, že je všetko zlé... Ale potom sa to všetko vyjasnilo. Múdri ľudia hovoria, že aj keď to slnko momentálne nevidíme, ono nad tými oblakmi je, len treba počkať, kým sa oblaky rozplynú.

To je ten návod, ako byť v takej pohode, ako ste vy?

Som veľmi spontánny človek! Nelinkujem si veci. Nemám žiadne plány do budúcna. Život si organizujem z hodiny na hodinu, čo býva pre mnohých nepochopiteľné, ale ja nie som typ, ktorý by si dopredu plánoval dovolenku. Inak – chcela by som si v živote naplánovať dovolenku, no vždy skončím s last minute. Ani teraz ešte netuším, kde budem na Silvestra. Či budem niekde na horách, alebo v Bratislave či pri mori. Vôbec nič neplánujem!

Pri pohľade na vás by málokto povedal, že máte dospelého – dvadsaťštyriročného syna!

Môj syn Jakub veľmi nechce, aby som o ňom rozprávala, ale napriek tomu môžem povedať, že pracuje, v domácnosti mi veľmi pomáha, najmä s chlapskými prácami okolo domu – to všetko je na jeho pleciach. Nikdy ho do ničoho nenútim, veľmi dobre vie, čo má spraviť. Niekedy to spraví na druhý deň, niekedy o dva mesiace sa do toho dokope, niekedy to trvá pol roka. Ale ja trpezlivo čakám... (smiech)

A čo dvanásťročná Maruška, ktorú sme vídavali tancovať po vašom boku v šou?

Stále tancuje, veľmi ju to baví. Už mi aj pomáha v domácnosti. Pred pár dňami sme mali halloweensku párty a urobila celú výzdobu, dva koláče, všetko nakúpila a ja som len z obývačky sledovala, ako jej to ide.

Ste kamarátky, zveruje sa vám aj s typicky „babskými“ vecami? Je práve vo veku, ktorý je pre dievčatá veľmi dôležitý...

Veľa sa rozprávame, čítame spolu knižky a potom sa o nich bavíme... Riešime, čo človek zažil, prečo ho to nahnevalo, čo by mohol urobiť pre to, aby ho nehnevali veci, ako ich ustáť...

Máte popri práci čas venovať sa jej intenzívne, tak ako si to obdobie, v ktorom je, vyžaduje?

Robím maximum, čo môžem. Sú dni, keď ju poriadne nevidím, lebo som v robote od rána do noci. Ona trpezlivo čaká. Potom sú dni, keď sme spolu od rána do večera. Vtedy jej poviem: Maruška, dnes som len tvoja. Povedz, čo chceš robiť. Chceš ísť do kina, do sauny, do bazéna, na nákupy... Len povedz, som tu pre teba...! Večery a rána máme spoločné.

Práve Maruška vás najviac podporovala počas náročných príprav na vystúpenia v šou Tvoja tvár znie povedome...

… a najviac kritizovala! Ale jej kritika bola vždy láskavá a konštruktívna. Veľmi mi to pomáhalo.

Čo vám dala táto súťaž? Nebolo jednoduché tancovať, spievať a do toho mať na sebe často naozaj komplikovaný kostým či masku...

Dala mi zábavu. Bola to výzva, ku ktorej som pristupovala s obrovskou pokorou a brala som to ako dobrodružstvo. Užiť si takúto veľkolepú šou s profesionálnym tímom ľudí... Bol to pre mňa veľký zážitok! Najhoršie však bolo, že som nestíhala s dychom. Ale že absolútne! Keď som prvýkrát v prvom kole zaspievala prvú pesničku, bol problém aj samotné státie pri tom. Nemala som dych! Bolo to celé zle. Zladiť to, čo chcel choreograf, so spevom. Museli sme nájsť kompromis, aby som tam nestála ako také drevo. V tomto je táto šou veľmi krutá, že sa spieva naživo. Je to sviňa – súťaž v tom, že sa spieva „live“.

Motivovalo vás aj to, že ste si stále zlepšovali kondičku?

Bolo to také smiešne, lebo som sa naozaj snažila. A tak som behala, skákala po dome a snažila sa zároveň spievať. Bola som smiešna. Keď prišli domov deti a uvideli ma v opätkoch behať po obývačke, snažiac sa spievať, hovorili si: Nevadí, mami...

_ac_0288.jpg

Foto: 

Je o vás známe, že máte veľa dlhoročných kamarátok z brandže – podporovali vás, držali palce a „súťažili“ s vami?

Ale určite! Andrejka Karnasová – jej som často spievala veci... Aj študentom konzervatoristom som tancovala moje choreografie...

A ich reakcia?

Tlieskali a smiali sa pri tom. (smiech)

Ostali ste v takomto aktívnom režime aj po skončení tejto náročnej súťaže? Aj teraz sme sa stretli vo fitku, kde trávite naozaj veľa času...

Ráno veziem dcéru do školy, potom utekám do fitka aspoň na hodinu – hodinu a pol, aby som začínala deň s tým, že už mám odmakané. Takto sa mi to páči a takto to chcem. Robím pre to maximum. Cvičenie, keď nemusím, tak neškrtám z denného programu.

Momentálne ste na sebe naozaj zapracovali a vyzeráte skvelo. Prežívate najlepšie obdobie?

Ja necvičím preto, aby som schudla, ale preto, že ma to baví. S pribúdajúcim vekom človek so svojím telom musí niečo robiť! Pri súčasnom spôsobe života, keď si človek len sadne do auta a odvezie sa všade... Chcem byť čipernou babičkou...

Ale nechystáte sa byť ešte babičkou, alebo áno?

Ešte nie, ešte to nemáme v pláne, respektíve o tom neviem. Ale kamoška Katka Brychtová už babkou je a veľmi si to užíva! My s ňou ideme na kávičku, občas dovedie aj svojho vnúčika, a je to celkom iná dimenzia... Teším sa na to!

Prejdime na ženskú tému – babince, ktoré sú u vás vychýrené... Ako prebiehajú?

Riešime na nich všetko. Deti, prácu, jedlo, dovolenky, samozrejme, príde občas téma aj na mužov. My sa o nich bavíme s takou láskou a s takým nadhľadom, že možno by tí chlapi boli aj sklamaní, keby nás počuli... (smiech)

Naozaj? Ako sa dá fungovať s expartnermi tak, že si k sebe nájdete aj po rozchode cestu?

Ja mám so svojimi partnermi veľmi príjemný, priateľský vzťah. So všetkými. Vždy, keď sa vidíme, je to milé stretnutie, nemáme zabuchnuté dvere ani neživíme žiadne zlosti... Som živým príkladom toho, že sa to dá. Ak človek prijme to, že s niekým strávil istý čas v láske a v pohode, a ten čas sa minul, je načase ísť ďalej. Nevidím dôvod na nezhody. Samozrejme, keď človek trhá to puto, tie okamihy, keď človek vyslovuje vetu – a už spolu nebudeme... Nie je to prechádzka ružovou záhradou, no nemyslím si, že by to bola nejaká tragédia.

Divadlo hrá u vás stále prím. Kde vás ľudia môžu vidieť tieto dni?

Čo sa týka mojich aktuálnych pracovných aktivít, ľudia si zvykajú chodiť do nášho nového divadla La komika, ktoré sme založili s Karolom Vosátkom pred rokom. Hrám tam dve predstavenia – Navždy alebo nikdy, veľmi peknú komédiu o manželských trojuholníkoch, a Dobrodružstvá Dona Dušana, čo je zákulisie tvorby denných seriálov. Nedávno sme mali premiéru predstavenia Kemping story – putovného predstavenia, s ktorým chodíme po Slovensku. Výborná komédia o troch dvojiciach, ktoré sa ocitnú v búrke pod stanom, z čoho plynie množstvo komických situácií.

Vy neplánujete, ale čo tak nejaký krátkodobý cieľ?

Toto je to. Ja to mám s cieľmi problematické. Mojím cieľom je dnes prežiť krásny deň. Ako spieva Robbie Williams v jednej svojej pesničke – ak chceš rozosmiať Boha, povedz mu o svojich plánoch... Preto sa snažím si plány nerobiť, človek z nich býva často sklamaný. Ak toho človek chce od seba priveľa a nesplní sa mu to, často býva vnútorne veľmi rozorvaný...

Ako sa pripravujete na Vianoce? Zvyknete piecť a podľahnúť vianočnému šialenstvu, ktoré nastáva práve v tom čase okolo nás?

Čo sa týka Vianoc, ku každoročnému rituálu predvianočnému patrí moje pečenie s kamarátkami. Je to niečo, čo si nenechám vziať, ani keby čo bolo! Každý rok ku mne príde okolo päť, šesť, sedem, desať a viac kamarátok s dospelými deťmi, donesú si svoje múky, hrnce... A spoločne pečieme. Obvykle je to chaos, bordel, panika, lebo sa robí tridsať koláčov naraz. Normálne, kvôli rúre to chce logistiku! Večer si potom prídu muži po svoje ženy a koláče... Je to veľmi milé. Najlepšia akcia za celý rok! Štedrý večer trávim vždy s rodičmi, bratom a jeho rodinou. Pod stromčekom sa zídeme ako veľká rodina!

- - Inzercia - -