Dnes je štvrtok, 30.marec 2017, meniny má: Vieroslava
Čas čítania
8 minutes
Zatiaľ prečítané

UNIKÁTNA Mária Čírová: Šťastie nájdeme, len ak budeme sami sebou

november 10, 2016 - 13:41
Krásna speváčka a klaviristka na slovenskej scéne valcuje. Mama Huga (7) a Zoe (4) je vybookovaná na mesiace dopredu, no napriek všetkému, čo kariéra slovenskej popstar prináša, ostala čistou a otvorenou dušou so správne nastavenými hodnotami.

Mária, ty patríš medzi najautentickejšie umelkyne na Slovensku, dovolím si tvrdiť. Pri počúvaní tvojho Unikátu mám vždy zimomriavky... Ako tento, pre teba nie celkom typický, song vznikol?

Príbeh Unikátu sa začal, keď sa môj gitarista Samo Kovacs dozvedel, že som začala chodiť na spev k novému lektorovi do Prahy, vďaka čomu som začala spievať inak, viac naturálne. Veľmi ho to oslovilo, a tak mi raz navrhol, aby som sa niekedy zastavila u neho v štúdiu, že môžeme skúsiť nejakú spoluprácu. Povedala som si: Prečo nie? Samo na mňa napokon čakal v štúdiu aj s Mišom Bielym a mali pre mňa pripravený Unikát – skladbu, ktorej text Mišo napísal na mieru pre mňa, pretože vraj vždy cítil, že si idem v hudbe i v živote svojou unikátnou cestou. A naozaj – musím povedať, že v Mišovom texte som sa okamžite našla. Unikát som si zamilovala. Veľmi rada ho spievam na koncertoch, pretože vidím, ako úžasne pôsobí na ľudí, motivuje ich.

Sú chvíle, keď sa ti tvorí lepšie ako inokedy? Keď si so svojím klavírom jedno? Skús nám ich opísať...

Výborná otázka. Sú dva druhy skladateľov – tí, ktorí tvoria doslova na počkanie, a potom takí, ktorí na tvorenie potrebujú čas a pokoj. Ja patrím skôr do tej druhej skupiny. Pamätám si obdobie, keď som ešte nemala detičky, asi pred ôsmimi rokmi, vtedy som mala veľmi tvorivé obdobie. Skladala som jednu pieseň za druhou, nebola som ovplyvnená okolím, rádiami... Tvorila som veľmi slobodne. Vtedy vznikli piesne Ľadová doba, Zbierka hriechov, Búrka... Dnes je všetko iné. Už nie som len speváčka a skladateľka. Som aj matka a partnerka. Už ma mama nezavolá: „Mária, poď sa najesť, máme halušky!“ Už musím tie halušky navariť ja! (smiech) Na tvorenie mi ostáva oveľa menej času. Preto sa napríklad častejšie spájam s hudobníkmi, ktorí sú mi blízki, a tvorím spolu s nimi. Odkedy mám vlastnú rodinu, mám jednoducho iný režim a tomu som musela prispôsobiť aj proces tvorenia.

Nie si rýchlokvasená hviezda, napriek tomu, že si vyšla zo speváckej súťaže. Za každým tvojím textom je silná emócia, ľudia cítia, že hudbou žiješ každou svojou bunkou....

Ďakujem, je to naozaj tak, že hudba je s mojím životom spätá na každom kroku. Čo sa týka textov, snažím sa a vždy som sa snažila spievať texty s posolstvom. Texty, s ktorými sa stotožňujem a ktoré ľuďom reálne niečo odovzdajú. Myslím si, že to je naše poslanie a že umelci by mali brať vážne, že na koncertoch sa prihovárajú stovkám či tisíckam ľudí. Preto by mali vážiť každé slovo. Aktuálne je takouto mojou srdcovkou Unikát aj kvôli skrytému odkazu, že k tomu, aké sú unikátne, by sme mali viesť už deti od malička. Preto som si do klipu pozvala detský zbor. Každý z nás má svoju vlastnú cestu – a mali by sme na to pamätať obzvlášť pri výchove detí. Niektoré mamičky napríklad nútia svojich synov venovať sa odmalička športu len kvôli dogme, že „chlapci by mali robiť šport“. Ale čo ak práve ich syna šport nebaví? Čo ak má celkom iné nadanie? Každý je iný, máme svoju cestu a nemusíme zapadať do nejakej spoločenskej šablóny. Si unikát, nie si kópia. To je posolstvo Unikátu. Nechcem, aby ľudia boli kópiami, lebo budú nešťastní. Šťastie nájdu, len ak budú sami sebou.

Je vidieť, že si matka a máš za sebou veľa míľnikov. Ktoré z nich považuješ vo svojom živote za prelomové?

Sú tri – dve skladby a jeden človek. Prvým míľnikom bolo to, že som stretla môjho partnera a manažéra v jednej osobe (Maroš Kachút – pozn. red.). Naše stretnutie bolo osudové. Posunulo ma hudobne aj súkromne. Stal sa mojím veľkým učiteľom. Bola som konzervatoristka, takže som bola doma v klasickej hudbe a on mi ukázal svet pop music a rozšíril mi v tomto smere obzory. Posunul ma do novej dimenzie a teraz sa už učíme novým veciam spoločne. Naším prvým spoločným míľnikom bola pieseň Búrka, ktorú sme spolu napísali. A teraz, po ôsmich rokoch, prišiel ďalší veľký a nádherný míľnik – úspech Unikátu a to, ako vrúcne ho prijali moji fanúšikovia.

dsc_4447.jpg

Foto: 
Petra Bošanská

Láska. O nej to všetko je... Keď sme sa letmo bavili medzi dverami, povedala si mi, že ju okolo seba nevidíš. Čo myslíš, že sa s nami ľuďmi v tejto uponáhľanej dobe deje?

Sú dni, keď si človek viac než inokedy všíma, že ľudia sa k sebe navzájom nesprávajú práve najlepšie. Obzvlášť vám to udrie do očí v kontraste so všetkými tými motivačnými citátmi typu „Make love not war“, ktoré ľudia zdieľajú na sociálnych sieťach, no zdá sa mi, že len málokto sa nimi aj skutočne vo svojom živote riadi. Pred piatimi rokmi som sa ocitla ako ambasádorka Unicefu na päť dní v Kambodži. Tá extrémna chudoba, ktorú som tam videla na vlastné oči, absolútne pretočila môj svet hore nohami. Človeku sa taký pohľad vryje do pamäti. Ľudia tam nemajú absolútne nič, nehovoriac o tom, že nemajú ani čo jesť. No navzájom si pomáhajú a podporujú sa, pretože si uvedomujú, že keby nestáli jeden pri druhom, neprežili by. A my tu, v Európe, máme všetko, čo potrebujeme, máme autá, jedlo, domy, nákupné centrá, nič nám nechýba, no napriek tomu sa k sebe správame tak neľudsky. Závidíme si, namiesto toho, aby sme sa inšpirovali navzájom. Mám chvíľky, keď ma to zamrzí.

Médiá, rovnako tak aj umelci majú neskutočnú silu. Čo sa snažíš svojou tvorbou pretaviť do reálnych vecí v živote?

Asi práve to, čo som spomínala – že si uvedomujem, že v okamihu, keď umelec stojí na pódiu pred ľuďmi, má obrovskú moc v tom najlepšom zmysle slova, a preto by mal cítiť zodpovednosť voči každému slovu, ktoré povie medzi skladbami, a tiež voči textom svojich piesní – aby to, čo ľuďom odovzdá, stálo za to.

Hugo a Zoe. Stred tvojho vesmíru. Aké tvoje deti sú? Priblíž nám ten váš svet...

Náš svet? Môj svet sa točí okolo ich sveta – okolo ich záujmov. Už sú obaja veľkí a majú svoje záľuby a mňa fascinuje, ako sa vyvíjajú, a chcem to prežívať s nimi. Som vďačná za to, čo všetko som si zažila vďaka svojej práci. A vďaka tomu, že bolo tých zážitkov také množstvo, dnes cítim, že sa za kariérou neženiem nejako extrémne na úkor rodiny. Chcem byť speváčka aj mama. Chodiť s deťmi na preliezačky, voziť ich na krúžky, rozprávať sa s nimi o tom, čo zažili. Som naozaj rada, že som sama pánom svojho času. Vďaka tomu sa dajú tieto moje dva životy krásne skĺbiť.

dsc_4552b.jpg

Foto: 
Petra Bošanská

Ako vnímajú, že ich mama patrí tak trochu aj fanúšikom a verejnosti?

Čím sú starší, tým viac tomu začínajú rozumieť. Ale ja sa snažím patriť v prvom rade im, preto mám napríklad vlastné vnútorné pravidlo, že koncertujem iba presne určený maximálny počet dní v mesiaci a ten neprekračujem. Tak si zabezpečím dostatok času strávený s deťmi.

Je to už sedem rokov od momentu, keď sme sa stretli na fotení tvojej prvej titulky do ženského magazínu. Vtedy si začínala, bola si mladučká a bezdetná. Pri pohľade na ňu si dnes celkom inde. Keby si to celé mala pár vetami zrekapitulovať?

Za tých sedem rokov sa toho stalo naozaj veľa. Stihla som nájsť životnú lásku, založiť si rodinu, nahrať množstvo skladieb, vydať niekoľko albumov, nakrútiť x klipov, odohrať desiatky koncertov... Som vďačná tiež za mnohé krásne spolupráce s kolegami z brandže. Jedna taká príjemná spolupráca ma čaká ešte koncom tohto roka – spoločné Vianočné turné s Robom Opatovským, na ktoré sa už teraz teším!

„...Snažím sa zachovať svoju tvár...“ spievaš. Aká je tá tvoja, ktorú vidíš len ty sama pri pohľade do zrkadla? Nezmenila ťa sláva, obdiv a publicita?

Toto je asi skôr otázka na mojich blízkych, ktorí ma poznajú a poznali ešte pred tým, než prišli prvé spevácke úspechy. Ja verím, že by odpovedali, že som stále tá istá Mária, ktorú poznali, len možno o niečo ostrieľanejšia a skúsenejšia...

dsc_4602.jpg

Foto: 
Petra Bošanská

V zábavnej šou, v ktorej účinkuješ, dokazuješ, že si aj neskutočne tvárna. Dokážeš sa zmeniť na černošku i slovenskú legendu evergreenov. Tak rovno k veci, je niečo, na čo by si si v živote netrúfla?

Pravdupovediac, nič také mi v tejto chvíli nenapadá. Ja mám totiž rada výzvy. To je taká užitočná vlastnosť, ktorá má vo zvyku čas od času potlačiť v človeku pud sebazáchovy (smiech). Keď tak spätne premýšľam nad výzvami z minulosti – bláznivé bolo vystúpenie na koni na pódiu či vystúpenie, počas ktorého sa na mňa liala voda. Príprava bola veľmi špecifická a náročná. V podstate sa na to úplne pripraviť ani nedá. Navyše, človek nemôže ani tušiť, či to bude napokon prebiehať tak hladko. Keď to však máte za sebou, ostanú vám také krásne spomienky, že absolútne neľutujete, že ste do toho išli. Keby som na všetko odpovedala NIE, nezažila by som takéto nezabudnuteľné okamihy. Do šou Tvoja tvár znie povedome som šla aj preto, že som predtým nikdy nikoho neimitovala. Takže to bolo pre mňa niečo nové. Môžem sa fanúšikom ukázať v inom svetle.

Ak by si mohla, čo by si zmenila? Na svojom živote i celkovo...

Absolútne nič.

Mnohí stále riešia tvoju štíhlosť... Viem, že nemáš rada túto otázku, a viem, že môžeš zjesť naozaj čokoľvek bez toho, aby sa tvoja postava zmenila. Tak inak. Čo robíš pre to, aby si sa cítila dobre?

Ako veľa ľudí v dnešnej hektickej dobe, aj ja mávam obdobia, kedy nestíham úplne pravidelne jesť či piť. Samozrejme, človek to na sebe okamžite pocíti, že organizmu nedáva to, čo potrebuje. Takže hneď ako mi zabliká kontrolka, že zabúdam piť či nestíham jesť, zastavím sa a životosprávu si napravím – inak sa to jednoducho nedá, pretože na koncertoch vydám obrovské množstvo energie a niekde ju jednoducho musím načerpať a doplniť. Takže aby som sa cítila dobre, snažím sa hlavne pravidelne jesť a dodržiavať pitný režim.

Náš časopis je pre obyčajné baby z mäsa a kostí. Buď sama sebou – to je náš odkaz všetkým ženám. Ako byť podľa teba v živote šťastnou, spokojnou a vyrovnanou? Nemáš náhodou recept?

V mojom prípade funguje ísť sa za hlasom svojho srdca bez ohľadu na názory okolia a byť sama sebou. Neviem, či by som to nazvala receptom. Každý je iný a má iný životný príbeh, takže by som povedala, že každý by si mal nájsť ten svoj unikátny recept.

dsc_4628b.jpg

Foto: 
Petra Bošanská

Stíhaš byť pri svojom uponáhľanom diári a vyťaženom pracovnom živote aj ženou do koča a do voza? To riešime všetky... Ako to všetko len postíhať... Byť dobrou milujúcou mamou, úspešnou ženou a ešte aj skvelou partnerkou...

Svojim deťom by som najradšej venovala celé svoje ja, dvadsaťštyri hodín denne. S Marošom sme obaja veľmi rozlietaní. Preto máme internú dohodu, že ja budem tá menej rozlietaná z nás dvoch, pretože on musí kvôli práci veľa cestovať. Ak chceme byť dobrými rodičmi, jeden z nás musí v práci poľaviť. Výchova detí je o každodennom rozhodovaní, čo je priorita – a u mňa je rodina na prvom mieste. Ak by som sa teraz hneď mala rozhodnúť medzi kariérou a rodinou, tak si určite vyberiem rodinu.

Dnešná doba je nekompromisná a často je ťažké ustáť v živote ten obrovský nápor a tlak. Čo je okrem hudby tvojím ventilom?

Niekoľkokrát do týždňa si chodím zajazdiť na koňoch. Je to úžasný relax. Odporúčam každému!

Začínala si v zbore v kostole, dnes patríš medzi stálice slovenskej hudobnej scény. Ostala si sama sebou, pokorná, milá, neskazená. Si vzorom pre mnohé ženy. Je niečo, čím sa v živote nekompromisne riadiš?

Myslím, že za každých okolností si zachovať pokoru – to je to najdôležitejšie. Všetky pekné veci idú s pokorou ruka v ruke.

dsc_4808.jpg

Foto: 
Petra Bošanská

- - Inzercia - -