Dnes je utorok, 17.september 2019, meniny má: Olympia
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Detská psychologička o rozvodoch: Deti potrebujú pocit bezpečia

júl 30, 2019 - 15:35
„Všeobecný názor, že dieťa z rozvedenej rodiny čaká v škole výsmech a v dospelosti ťažkosti vo vzťahoch, už dnes až tak neplatí,“ tvrdí detská psychologička BROŇA PLEŠKOVÁ. Prezradila, ako môžu rodičia zvládnuť rozvod tak, aby to na deťoch zanechalo čo najmenšie stopy.

Foto: Ramon Leško

Takmer každé druhé manželstvo na Slovensku sa končí rozvodom. Kedy je ešte možné podľa vás manželstvo zachrániť?

Možno by som trochu upresnila, že takáto vysoká rozvodovosť je najmä v Bratislavskom kraji, zvyšok Slovenska vykazuje nižšie štatistické čísla. Celkovo je však možné pozorovať narastajúci trend rozvodovosti dlhotrvajúcich manželstiev.

Napriek tomu veľa ľudí zotrváva v zlom manželstve. Aký to môže mať vplyv na dieťa? Predsa len, vidí doma dvoch, akoby cudzích ľudí...

Ak sa pár rozhodne zostať spolu a v hre sú deti, všetko závisí od toho, aký model im rodičia ponúkajú. Mám na mysli určitý vzor medziľudského správania, ktorý je postavený na elementárnej slušnosti, úcte a rešpekte. Nemôžeme zabúdať ani na jednotnosť v rodičovských hodnotách a prístupe. Ak toto absentuje, dieťa nemá inú alternatívu, iba nájsť stratégiu prežitia v tomto prostredí. Osvojuje si vzorce správania, s ktorými prichádza do kontaktu, a v dospelosti môže byť preň náročné udržať stabilný uspokojivý vzťah. Nevraviac o tom, že ešte kým je dieťa naozaj dieťaťom, do jeho správania sa môžu dostať rôzne, pre dospelých nezrozumiteľné prejavy, od agresivity cez somatické ťažkosti až po prejavy extrémnej úzkosti.

Je teda pre zdravý vývoj dieťaťa lepšie ukončiť nefungujúci vzťah?

V odpovedi na túto otázku by som bola opatrná. Nie som zástankyňa zotrvania v páre za každú cenu, ale ani okamžitej voľby rozvodu. Každú rodinu, každý pár zvažujúci rozvod, treba vnímať ako systém, v ktorom existujú viacerí jedinci. Do tohto systému zasahujú rôzne vonkajšie faktory a vyskytujú sa v ňom členovia s určitými osobnostnými rysmi. Zdravý vývin dieťaťa nemusí zabezpečiť ani prípadný rozvod katastrofálneho manželstva, to by som chcela naozaj zdôrazniť. Partneri, ktorí sú už rodičmi, určitým spôsobom budú v neustálej interakcii aj po rozvode a či následný vývin bude zdravý alebo nie, bude závisieť aj od tohto.

Mnoho odborníkov tvrdí, že rozchod rodičov deti poznačí. V akom zmysle?

Áno, dieťa poznačí zotrvanie rodičov v nefunkčnom vzťahu rovnako, ako ho poznačí (v zdravom smerovaní) aj život v harmonickom prostredí. Na dieťa má vplyv každé prostredie, v ktorom sa pohybuje. Myšlienka, na ktorú sa pýtate, odkazuje skôr na to, že deti vo väčšine prípadov chcú, aby sa rodičia nerozviedli, aby zostali spolu. Ak je rozvod náročný, môžu sa objaviť rôzne poruchy v správaní dieťaťa. Avšak stigma, ktorá hovorila o tom, že dieťa z rozvedenej rodiny čaká v škole výsmech a v dospelosti ťažkosti vo vzťahoch, už dnes až tak neplatí. Ak by sme sa však mali chytať za slovíčka, poznačenie rozvodom nemusí byť len negatívne. Ak rozvod zvládnu všetky strany, vývin dieťaťa to môže poznačiť aj v opačnom smere.

Môžu sa ľudia rozviesť alebo rozísť slušne, primerane a rozumne? Ako by to mali urobiť, aby to malo na dieťa čo najmenší vplyv?

Áno, môžu. Je dôležité mať nastavené senzory na dieťa, a nie na svoje ego a emočné zranenia. Je mimoriadne dôležité, ako partneri jeden o druhom pred dieťaťom hovoria. Môžem uviesť dva príklady z praxe. V jednom matka hovorila o otcovi pred synom: „Tatino mi veľmi ubližoval a robil mi zlé veci.“ V druhom prípade to bolo: „My sme si prestali rozumieť, to sa medzi dospelými stane, ale ty si pre nás stále najdôležitejší.“ Pritom pani v druhom prípade mala emočných zranení neúrekom, ale prácou na sebe už vedela reagovať na svoje ego a vnímať, čo je pre syna dôležité. Kým v prvom prípade bol chlapec v našej starostlivosti dlhodobo, v druhom išlo o krátkodobú intervenciu.

Čo môžu rodičia urobiť pre to, aby svoje odlúčenie dieťaťu uľahčili?

Zrejme som túto otázku zodpovedala v tej predchádzajúcej. Ak už sa pár rozhodne pre rozchod, nemali by prenášať svoje emočné zranenia na dieťa a používať ho ako nástroj liečby vlastného psychického stavu. Rodičia občas skĺznu do akejsi nepriamej úmery: „Čím viac si získam dieťa na svoju stranu, tým menej bude mať rado stranu druhú a ak sa môjmu proťajšku bude dariť dieťa si nakloniť, o to menej budem mať jeho priazeň ja.“ Dospelým by malo záležať na uchovaní a neustálom vytváraní zdravého vzorca mužskej a ženskej roly. Prax však často ukazuje, že dospelí pri rozvode strácajú pôdu pod nohami a nevhodne si stabilitu chcú vytvoriť pomocou priazne detí.

Aké môžu byť reakcie dieťaťa na rozchod rodičov?

Závisí to od toho, aká je situácia v rodine, pretože sú i prípady, keď je jeden z rodičov ohrozujúci a predstavuje nie bezpečnú vzťahovú osobu. Vtedy je vytvorenie bezpečia rozvodom správny krok. Zdôrazňujem však, že i s takým rodičom vzťahová väzba vzniká a vysporiadať sa s tým býva pre dieťa beh na dlhšiu trať. Vo všeobecnosti je rozvod pre dieťa náročným obdobím. Reakcií môže byť veľmi veľa a môžu byť aj veľmi rôznorodé – somatizácia, prejavy agresivity alebo naopak, úzkosti, ťažkosti s učením, utiekanie sa do virtuálneho sveta a podobne. Všetko závisí od osobnostných predispozícií, zvládacích mechanizmov dieťaťa. Často sa stretávame s vetou: „Moje deti to zvládajú úplne v pohode.“ Verte, že to tak úplne v pohode nie je a skôr ide o optiku, ktorú si rodičia nasadili, aby aj sebe uľahčili proces rozvodu.

Môže dieťa prechovávať hnev na jedného či na oboch rodičov? Alebo si to môže dávať samo za vinu?

Áno, samozrejme. Svoj hnev môže dieťa externalizovať, čiže skôr ho vyjadrovať smerom do vonkajšieho prostredia, alebo internalizovať a obviňovať aj seba, že je zodpovedné alebo spoluzodpovedné za rozchod rodičov.

V poslednom čase sa v médiách hovorí o spokojnej matke. Nepotrebuje dieťa aj spokojného otca?

Jednoznačne áno.

Ako treba pristupovať k tomu, ak má jeden z rodičov nového partnera? Kedy je vhodné s ním dieťa zoznámiť a aká forma je ideálna?

Ak sa deti pravidelne stretávajú s rodičom, s ktorým nebývajú v domácnosti a sú na oboch rodičov zvyknuté, majú spoločné zážitky, tak náhradu v podobe nového „otca alebo mamy“ môžu niesť ťažko. S novým vzťahom odporúčame sa radšej neponáhľať. Osobitnou témou je, ak dôvodom rozvodu je práve nový vzťah. No ak sú aj ľudia dlhší čas rozvedení, dieťa všetko veľmi citlivo prežíva. Nech už je láska k novému partnerovi akokoľvek silná, najvyššou prioritou by malo zostávať – byť pre dieťa dobrým rodičom. Zoznámenie by malo prebiehať veľmi pozvoľna. Odporúča sa najprv občas o novom partnerovi či partnerke niečo porozprávať. Prvé stretnutie je potrebné urobiť na neutrálnej pôde, pretože domáce prostredie dieťa vníma jednoznačne ako svoje teritórium. Prvýkrát by mal prísť nový partner, partnerka až vtedy, keď sa medzi nimi vytvorí určitý vzťah. Veľký dôraz sa kladie na rešpektovanie citov dieťaťa. Nenútiť ho, aby malo nového partnera rado. To by mohlo vzbudiť len odpor. Všeobecne platí, že ak majú deti uspokojivý vzťah aj s rodičom, s ktorým nebývajú, menej pravdepodobne sa budú cítiť ohrozené niekým „zvonku“. Noví partneri by nemali byť prezentovaní ako nový otecko alebo mamička, ak je snaha udržať si kontakt i s druhým biologickým rodičom. Deti môžu totiž vnímať nové usporiadanie vecí ako ohrozenie vlastných istôt. Tri základné pravidlá sú: 1. Dieťa nezoznamujem s každým novým partnerom. 2. Od úvodných stretnutí nečakám zázraky. 3. Ak dieťa odmieta nového partnera a on mu napriek tomu vie poskytnúť bezpodmienečné prijatie, je to na dobrej ceste.

Treba dieťaťu po rozvode ukázať, že láska môže fungovať aj medzi dvomi ľuďmi, ktorí nemusia byť práve rodičmi?

Je naozaj potrebné, aby dieťa zažívalo partnerstvo, ktoré je funkčné. Nejde iba o lásku, ale skôr o stabilné partnerstvo, kde dieťa vidí vzájomnú úctu, toleranciu, prijatie, rozumné nastavovanie pravidiel, rešpektujúcu komunikáciu, no i konflikty, ktoré sú zvládané konštruktívne.

Majú deti z rozvedených rodín väčšie problémy so vzťahmi v dospelom veku, alebo môžu naopak extrémne túžiť po harmonickej rodine?

Môžu i nemusia mať ťažkosti. Závisí to naozaj od zvládnutia, respektíve nezvládnutia situácie rodičmi. Stigma z minulosti sa postupne vytratila a tak, ako v školských triedach pozorujeme nárast špecifických porúch učenia, rovnako zachytávame nárast detí, ktorých biologickí rodičia nežijú v jednej domácnosti. Rodičia našich detských klientov zvyknú hovoriť, že ich pôvodná rodina veľmi funkčná nebola, hoci ich rodičia ostali spolu. Zostať spolu totiž ešte neznamená vyriešiť partnerský problém. K druhej časti otázky len toľko, že po harmonickom partnerstve túžime prirodzene. Bez ohľadu na to, či sme z rozvedenej, alebo nerozvedenej rodiny. Náročnejšia už môže byť realizácia.

Hovorí sa veľa aj o tom, že odpoveďou na všetko je láska... Môžu byť rodičia fajn, inšpiratívni a milujúci, aj keď sú rozvedení?

Áno, môžu. Pre rodinných a detských psychológov nie je základná premisa ani tak láska, ako poskytnutie bezpodmienečného prijatia a nastavovanie zrozumiteľných a primeraných hraníc pre dieťa. Toto zabezpečí pocit bezpečia, ktorý je základnou devízou do života.

- - Inzercia - -