Dnes je štvrtok, 21.september 2017, meniny má: Matúš
Čas čítania
10 minutes
Zatiaľ prečítané

Andrea Verešová: Spokojná žena položí všetkých na lopatky

október 24, 2016 - 11:59
Bývalá miss, modelka, herečka a v prvom rade mama. Andrea Verešová už roky dokazuje, že prívlastok „dokonalá“ jej patrí právom. Ako to len robí?

Všetko je to o tom, či sme so sebou spokojné a vyrovnané. Dôležité je naučiť sa mať rada samu seba a pracovať na svojich nedostatkoch,“ odkazuje ženám.

Andrea, mnohé ženy ťa vnímajú ako bezchybnú ikonu. Prezraď nám, aká je vlastne Andrea Verešová naozaj? Je to tá silná žena z titulných stránok, ktorá zvláda všetko na jednotku? Alebo je vo svojom vnútri celkom iná?

Som typická račica. Navonok silná a sebaistá, ale vo vnútri veľmi krehká a citlivá. Raci sú veľmi empatickí, vnímaví, až príliš dobrosrdeční a úprimní. Ale to, že by som sa pre iných rozdala, je väčšinou na škodu, pretože to vedia niektorí ľudia dosť zneužiť. Väčšinou sa to neopláca. Stáva sa, že láskavosť a dôverčivosť býva zamieňaná za naivitu a hlúposť. Nuž, každý je iný...

Aká si teda ty?

Som človek so silným umeleckým cítením a s veľkou fantáziou. Baví ma snívať, kresliť, maľovať, spievať, tancovať... Milujem umenie vo všetkých jeho formách a smeroch. Modeling je pre mňa tiež formou umenia, robí tento svet krajším, zaujímavejším a veselším. Móda je príležitosť, ako každý deň vyjadriť svoju náladu, charakter, postoj k životu, náboženstvu, povolaniu, a možnosť sebavyjadrenia. Pre mňa je práca s akýmkoľvek umením prepojením medzi týmto svetom a duchovnom. Cesta, ako odľahčiť materializmus, a možnosť odpútať sa od všedných dní...

veresova_2.jpg

Foto: 
Matúš Lago

Svet neustále rieši štíhlosť, krivky, dokonalé miery... Čo vystihuje podľa teba slovíčko krása?

Krása je to svetlo v našej duši. Krása vyžaruje z nás, je o sympatii, o charizme. Ani nevieš, prečo je ti niekto sympatický, prečo má tú iskru v očiach. Ak príde do miestnosti sebavedomá, spokojná, úspešná žena, každého položí na lopatky. Zaujme, očarí... V tom spočíva to magické kúzlo osobnosti. Byť spokojná, v pohode, vyrovnaná a rozdávať pohodu okoliu. Nie je to ľahké, je veľa faktorov, ktoré nás môžu rozhodiť, no náš život je v našich rukách. Nájsť vnútornú silu, sebadôveru a pohodu musíme dokázať my samy.

Ako?

Je to celoživotná práca a dlhá cesta. Každý musí sám prísť na to, čo mu pomáha a robí ho šťastným. Mne najviac dáva rodina, pohodové zázemie, možnosť sebarealizácie a úspechy v práci. Nie je nič horšie ako zostať nenaplneným, pracovne frustrovaným a celoživotne nespokojným človekom. Nájsť ten správny balans medzi dvoma svetmi, prácou a rodinou, je pre mňa veľká výzva. Je to náročné, ale baví ma to a napĺňa. Oboje. Každému však vyhovuje niečo iné.

Ale čo keď vieme o svojich nedostatkoch a vnútorne nás to deptá?

Je na nás, či dokážeme otočiť nedostatky vo svoje prednosti. Máme zo zahraničia mnoho príkladov na čele s Kim Kardashian či Jennifer Lopez. Sú to silné ženy, obdivované, sebavedomé, vyrovnané... Tá sila tkvie len a len v nás. Najúspešnejšie sú tie ženy, ktoré majú silu osobnosti, veria vo svoju krásu a jedinečnosť. Napriek tomu, že sú škaredšie ako ich kolegyňa, ktorá je síce pekná, no sedí zahanbene v kúte. Ide o to byť sama sebou. Baby, dôverujme si, nenechajme sa rozhodiť. Aj keď máš veľký zadok, nos či uši, to nič! Je toľko žien, ktoré nie sú dokonalé, ale uvedomujú si iné prednosti, dokážu predať svoje nadanie, schopnosti a talent. Majú zdravé sebavedomie a ľudia im to veria a možno ich viac obdivujú ako neduchaplné krásky.
Sebavedomie je však jedna vec, pokora druhá a sebareflexia tretia...
Pokora a zdravé sebavedomie by mali ísť ruka v ruke. To je jedna cesta. Ak nás však náš výzor natoľko deptá, nahlodáva a ničí, tak sa snažme niečo urobiť preto, aby sme to zmenili. Ak sa to dá zmeniť, poďte do toho. Či už športom, alebo drinou, urobte pre to maximum, aby ste boli spokojné. Alebo podstúpte zákrok, ktorý vám pomôže zvýšiť sebavedomie. Nie je nič horšie ako sa zakomplexovane trápiť tým, s čím sa dá pohodovo žiť alebo čo sa dá nejakým spôsobom zmeniť. Všetko je to o tom, či sme so sebou spokojné a vyrovnané.

Čo pomáha najviac tebe?

Dôležité je naučiť sa mať rada takú, aká som, pracovať na svojich nedostatkoch a naučiť sa sebe, ale aj druhým odpúšťať. Potrebujeme si občas nájsť čas iba pre seba a robiť viac toho, čo nás robí šťastnými. Úžasná je joga, výlety do prírody, teplý kúpeľ, masáž... Dôležité je naučiť sa počúvať svoje telo. Niekedy stačí chvíľka meditácie a zamyslenia nad sebou, svojím životom. Najviac vecí k nám prichádza, keď sa upokojíme, stíšime svoju dušu a otvoríme myseľ.

My ženy sme však také, aké sme. Porovnávame sa, sledujeme jedna druhú... Ty si takmer denne na pretrase. Ľudia v tebe vidia akýsi vzor. Dokonalá, krásna...

Áno, ale je to na škodu. Nikto nie je predsa dokonalý. Je to iba otázka pohľadu. Mrzí ma, že médiá sa ma snažia často zosmiešniť alebo potupiť. Stačí, že som nenamaľovaná, alebo ma zachytia, keď robím grimasu, a hneď píšu: „Pozrite na tú škratu, ani ona nie je až taká dokonalá“. Pritom ako každá matka, ani ja nie som každý deň dokonale upravená, ako zo žurnálu. Doma chodím najradšej v teplákoch a nosím chvost alebo drdol. Pritom tak ma môj manžel a deti majú najradšej. Zbožňujú ma čo najprirodzenejšiu. Nežnú a nenamaľovanú.
A práve takéto situácie dokáže bulvár obrátiť a použiť proti známym tváram ako nedostatok a slabosť.
Je to absurdné a smiešne. Preto som sa naučila držať si odstup a neukazovať ľuďom všetko, pretože som zistila, že akákoľvek maličkosť sa dá zneužiť a prekrútiť. Ľudia sa, bohužiaľ, najviac tešia z nedostatkov a z neúspechu. V mojom prípade to tak určite je. Vtedy si vždy poviem, ja viem, že nie som vždy dokonalá a perfektná. Snažím sa však ukázať svoju lepšiu a silnejšiu stránku, lebo si myslím, že v živote je aj tak veľa zlého a škaredého, tak načo si to znepríjemňovať ešte viac. Buďme pozitívni, buďme optimistickí.

Nepramení táto negativita v ľuďoch najmä z toho, že im médiá štepia akýsi dokonalý obraz krásy, obraz dokonalej ženy?

Keď niekedy vidím komentáre ľudí, nechápem to. Toľko zloby, nenávisti a neprajnosti sa nedá ani vymyslieť... Na druhej strane, nikdy sa nezavďačíte všetkým. Moja mama mi vždy hovorila: „Andrejka, druhí ti ublížia aj bez toho, aby si im k tomu pomohla. Nepripúšťaj si preto ich komentáre, je to iba závisť. Buď však opatrná a nedávaj im sama príležitosť ti ubližovať a nepomáhaj im k tomu, aby si na tebe zgustli...“

A ty predsa ideš denne s kožou na trh a prihováraš sa tisícom svojich fanúšikov na sociálnych sieťach. Vždy je to tak trochu risk, nie?

Kedysi, keď som napísala na sociálnej sieti, že ma okradli alebo že som mala zlý deň, deti mali úraz, alebo sme ochoreli, dočkala som namiesto poľutovania alebo trošky súcitu iba škodoradostných komentárov typu: zaslúžila si to, tak jej treba, ha! A podobne... Ani by ste neverili, ako som tým niektorých potešila. Rozhodla som sa, že až takú radosť im viac nedoprajem. Nebudem ľuďom dávať príležitosť mi ešte viac ubližovať a tešiť sa z môjho nešťastia. Nie. Až tak zle na tom zase nie som. Ako každý človek aj ja občas prežívam aj krušné chvíle a musím čeliť rôznym životným skúškam a problémom, ale prečo by som sa s tým zdôverovala úplne cudzím ľuďom? Blízki vedia, aká som, čo prežívam...

Čo ty na sebe vnímaš ako mínus? Keď sa na teba človek pozrie, žiaden nevidí. V minulosti sa médiá odvolávali na tvoju výšku. Vraj si ako modelka nízka...

Nikto nie je dokonalý, dokonalosť neexistuje. Pre niekoho je dokonalé atletické telo, pre niekoho oblé krivky. Časom som si uvedomila, že je dôležité naučiť sa pracovať a využiť to, čo nám Boh nadelil do vienka. Napriek tomu, že nie som veľmi vysoká, mám súmernú postavu, čo veľa vysokých dievčat nemá. Výška v dobách, keď som začínala, nebola až takým hendikepom, akým je dnes. V modelingu vtedy pracovalo veľa nižších dievčat. Laetitia Casta, Kate Moss... Jeden čas mi agentúra odporúčala, aby som si nechala operovať nos, vraj by to pôsobilo ušľachtilejšie a krajšie. Hovorím však, naučme sa s tým zlým žiť. Aj nedostatky dokážu byť prednosťami, stále to môžeme otočiť a urobiť z nich naše plus.

Napríklad v porovnaní s rebelkou Kate Moss však pôsobíš ako anjel. Disciplinovaná, profesionálna, bez škandálov...

Nikdy som nebola rebelský typ, aj keď bulvár sa ma občas snaží očierniť. Vo všetkom sa hľadá senzácia a veľa vecí sa darí prekrútiť. Musím sa smiať. Napríklad nedávno som manželovi držala na večierku cigaretu so šampanským, keď si zaväzoval topánky. O niekoľko dní vyšiel článok o tom, ako sa neviem odtrhnúť od pohára a cigarety. Ja, nefajčiarka! Za všetkým sa vždy hľadá niečo ohromné a vytvára sa umelá senzácia. Na druhej strane nevidím nič zlé na tom, ak sa na večierku ponúknete šampanským a vonku si zapálite. Nikoho neodsudzujem ani nehodnotím, pokiaľ ho nepoznám. Bulvár rád ubližuje a uráža...

veresova_4.jpg

Foto: 
Matúš Lago

Rada však fotíš v polohách, ktoré nie sú celkom „tvoje“. Málokedy človek vidí v časopise Andreu Verešovú v čiapke alebo v teplákoch, ako nedávno v českom fashion magazíne...

Rada búram mýty a predsudky! Práve čiapky, tepláky a pohodlie milujem. Vždy to však záleží od situácie, ak idem za dôležitým klientom, nemôžem prísť nenamaľovaná a s čiapkou. Preto ma viac bulvár a médiá radšej prezentujú v tom snobskom svetle. Práve cez sociálne siete sa však môžem ukázať celkom inak. Aj menej dokonalá, jednoducho taká, aká som. Prirodzená...
Keď sme pri sociálnych sieťach, máš veľa obdivovateľov, rovnako však aj neprajníkov, ktorí denne komentujú tvoje fotky, diskutujú medzi sebou a vymieňajú si názory. Ako to vnímaš?
Naposledy, keď som šla na svadbu a zavesila som fotku z nej, tŕňom v oku boli moje šaty. Smotanový kostým, ktorým som vraj chcela zatieniť nevestu. To, že som však mala červenú kabelku a bielo-modrý kabát, už neriešil nikto. V zahraničí je navyše pravidlo, že sa na svadbu nosia svetlé farby. Jediné faux pas by bolo obliecť si rovnako ako nevesta dlhé svadobné šaty. Niekedy sa nevyhnem osočovaniu a diskusii, ktorá nemá konca. Nemám však potrebu sa obhajovať pri absurdných urážkach. Nemá to zmysel.

Čo ťa vie v živote najviac dostať na kolená? Určite sú aj v tvojom živote chvíle, ktoré by ti nik nezávidel. Alebo?

Som veľmi dôverčivá, čo ide ruka v ruke so zraniteľnosťou. Pozerám sa však na svet optimisticky, snažím sa nebyť skeptik a frustrovaný človek. Nabíja ma práca, ak robím s ľuďmi, ktorí sú pozitívni, potom aj ja dokážem rozdávať dobrú energiu a šíriť príjemnú atmosféru... Ak však cítim závisť, nevyrovnanosť, negativitu, keď ti ublížia ľudia, ktorým veríš, tak vtedy to vie byť veľmi demotivujúce a frustrujúce aj pre mňa samu. Snažím sa však byť nad vecou... Mňa veľmi drží moja rodina, nie som typ, ktorého by napĺňala len práca. Nechcela by som sa vracať z práce do prázdneho hotela. Som si istá, že by som v kariére mohla dosiahnuť viac, keby som nezakotvila v Čechách a nezaložila si tak skoro rodinu. Ale všetko má svoje za i proti. Úspešná kariéra v zahraničí by ma nikdy netešila bez vyrovnaného partnerského vzťahu a detí. Keď sa však nad tým spätne zamyslím, som nesmierne vďačná, že to osud takto zariadil. Všetko to šlo akoby samo, veľmi spontánne a prirodzene...
Starať sa o deti vie byť veľmi vyčerpávajúce, mamy vedia, o čom hovorím.

Deti dali môjmu životu zmysel a nesmierne ma napĺňajú. Keď si ale stále len doma s deťmi, tiež to vie poriadne liezť na nervy, deti dajú človeku poriadne zabrať. Naučila som sa s nimi však komunikovať tak, aby sme sa vzájomne rešpektovali. Rešpektujú moju prácu a čas, ktorý potrebujem občas pre seba, a ja sa im potom naplno môžem venovať a plniť želania v podobe zážitkov. Nikdy to nie je o materiálnych veciach. Verím, že najväčšia investícia do detí je vzdelanie a čas, ktorý s nimi strávime. Čítame spolu, učíme sa, hráme sa rôzne hry, chodíme na prechádzky, radi spolu športujeme, chodíme do prírody, na tenis, korčuľujeme sa a bicyklujeme... Tieto prázdniny sme si naozaj užili. Dospeli do veku, keď je s nimi naozaj zábava, sú to už veľkí parťáci. Teraz mi vracajú energiu a čas, ktorý som do nich vložila. Tých päť-šesť rokov, ktoré som sa im naplno venovala, dnes úročím. Varíme spolu, pomáhajú mi, upratujú, chystáme nedeľný obed... Sme jeden skvelý tím!

vereska_1.jpg

Foto: 
Matúš Lago

Vedela by si si do tohto „tímu“ predstaviť ešte jedno dieťa?

Poviem ti tak, viem si predstaviť ešte jedno, túžim po dieťati, ale Vanesska a Danielko sú už parťáci, no ak by k nim pribudlo „mimino“, asi by to bola taká obeta, že by som musela skončiť s prácou. Hovorím si, že ešte počkám rok-dva, ešte stále mám dosť pracovných ponúk. Je veľa projektov, do ktorých ešte nemám silu sa pustiť, lebo ma deti potrebujú. Ten čas, ktorý s nimi trávim, patrí len im a trávim ho s nimi naplno. Keď vidím tých malých chutných drobcov, stále mi to napadne. Som však rada, že už mám dve krásne a zdravé deti...

Ak by si nadobro „sekla“ s prácou modelky, stále máš v zálohe právo. Neláka ťa skúsiť aj tieto vody?

Je pravda, že právo ma baví. Dvakrát týždenne chodím do kancelárie, kde sa mu venujem. Riešim zmluvy a preklady z francúzštiny a angličtiny, biznis právo, medzinárodné právo, ochranu osobností, mediálne právo, ochranu známok... Tento odbor ma naozaj baví. Nedá sa však sedieť na dvoch stoličkách naraz, jedna z nich musí ísť čiastočne bokom, ale jedného dňa sa k právu určite naplno vrátim. Právo pre mňa znamená zadné vrátka, no modeling stále baví a je fakt, že aj stále slušne živí. Navyše je fajn, že som pánom svojho času a môžem sa popritom stále naplno venovať rodine a deťom, čo je pre mňa prioritou číslo jedna. Veď som račica.

- - Inzercia - -