Dnes je nedeľa, 19.august 2018, meniny má: Lýdia
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Adela Banášová: Idem do neistoty

august 30, 2010 - 10:25
Moderovala veľké, niekoľkohodinové priame televízne prenosy a nemala z nich stres. Teraz sa ADELA BANÁŠOVÁ pripravuje na štart vlastnej polhodinovej šou a je plná neistoty. Ešte že má pri sebe partnera, ktorý ju učí netrápiť sa vecami, na ktorých nestojí svet.

Ste známa, slávna, bohatá. Nepokazilo vás to?
Nemám pocit, že ma to zmenilo. Robím si svoju prácu a pripadá mi to prirodzené – niekto pečie rožky, ja moderujem. Nezamýšľam sa nad tým. A ani si nemyslím, že som až taká bohatá. Ja neberiem príliš veľa moderovačiek na rôznych firemných akciách, kde sa dá dobre zarobiť, chcem mať aj voľný čas. Iste, mám sa lepšie ako mnoho mladých ľudí, môžem si viac dovoliť, ale to už prichádza s touto prácou, ktorá je v dnešnej spoločnosti finančne lepšie hodnotená ako práca neurochirurga.

Stratili ste aj súkromie, nemôžete si robiť, čo chcete...
Ale ja si robím, čo chcem a súkromie som nestratila! Idem si hocikam, normálne nakupujem, zacvičím si. Ľudia ma neobťažujú. Jasné, pozrú sa, ale ja to ani nevnímam, nie je to niečo, čo by mi prekážalo.

Máte teda pocit, že ste sa vôbec nezmenili?
Určite sa každý človek mení. Ja to pociťujem najmä v rámci profesie – som zocelenejšia, mám väčší nadhľad, ale to je skôr na osoh. Napríklad, už ma netrápi každý článok v bulvári...

Keď sme už pri tom – sledujete, čo sa o vás píše?
Nečítam všetko, len čo sa mi dostane do rúk a uší.

Ale nedotkne sa vás, keď o vás píšu kriticky – napríklad nedávno, keď ste naspievali s Jankom Ledeckým pesničku Proklínám? V novinách vám radili, aby ste radšej zostali pri moderovaní, vraj už si myslíte, že môžete všetko, aj byť speváčkou.
Je to smiešne. Na základe jednej pesničky určite neprejdem ku spevu. Naspievala som ju a už to neriešim. Janek Ledecký ma oslovil, bol to jeho nápad a ja som to brala tak, že vie, čo robí,  a je to jeho problém. Rada si všeličo vyskúšam, ale určite nechcem byť ani speváčkou, ani tanečnicou, ani modelkou. Chcem zostať moderátorkou.

Od jesene sa vám, zdá sa, splní moderátorský sen: budete mať v televízii vlastnú šou.
Ťažko povedať, že je to splnený sen. Skôr taká povinnosť... Každý človek, ktorý niečo robí, by si mal dať výzvu, postúpiť o krok ďalej. A toto je ďalší krok a súčasne projekt, ktorý ma tejto jesene najviac zneisťuje.

Do akej miery bude Adela-šou Adelinou? Podieľate sa na nej aj dramaturgicky, tvoríte scenár?
Nikdy som pri moderovaní žiadny scenár nemala. Budem robiť rozhovory s hosťami, bude tam sekcia pre aktuálnu tému – niečo podobné ako ranná šou v rádiu.

Bude sa vysielať neskoro večer a vy ráno vstávate skoro do rádia...
Nebude to priamy prenos, natočia sa vždy dve časti za jeden deň, takže práca na šou mi zaberie dva dni v týždni, čo nie je nijako zvlášť zaťažujúce.

V súvislosti s tým sa písalo, že ste „vykopli“ z televízie Andrásyho a Vacvalovú s ich reláciou Aj múdry schybí.
Je to absurdné. Ako môže nejaký novinár niečo také napísať! Ako môže relácia, ktorá sa bude vysielať v pondelok až štvrtok po desiatej večer zrušiť program, ktorý sa vysielal v piatok o ôsmej?! Niekto z tých novinárov by mi mohol aspoň zavolať a spýtať sa, ako to je.

A máte teda pred touto šou trému?
Určite mám. Očakávam všetky možné miery úspešnosti – od najvyššej po najnižšiu, ale vyčítala by som si, keby som to neskúsila. Takže teraz vám ani nemôžem povedať, že sa teším. Neviem sa z niečoho tešiť, ak idem do neistoty. Mám najmä pocit veľkej zodpovednosti.

V televízii budete túto jeseň dosť často. Každú nedeľu budete porotkyňou v Talentmanii.
To, že si na jeden večer sadnem do poroty, ma nijako nevyčerpáva. Nie je to taký stres ako pri moderovaní priameho prenosu, keď držíte celú reláciu pod kontrolou.

Let' s dance či Super Star bol teda pre vás veľký stres?
Vlastne už ani nie... Iste, pocit zodpovednosti som mala, ale postupne som sa zbavila trémy, lebo som si uvedomila, že to, čo robím, nie je niečo strašne dôležité. Veď svet sa krúti ďalej a čo my tam riešime? Nejaké tančeky... S týmto pocitom ma to až tak veľmi ani nevyčerpávalo. Skôr tie žúry po priamych prenosoch, keď som sa málo vyspala a ráno som musela vstávať na vysielanie do rádia. Ale potom som mohla spať celý deň. Vidíte, taký ja mám ťažký pracovný život (smiech).

Po Česko-slovenskej SuperStar ste boli veľkým objavom pre českých divákov, oni tam takúto ženskú moderátorku nemajú. Určite sa vám teraz hrnú ponuky aj z Česka. Moderujete aj tam?
Ponuky mám, ale ich neberiem.

Prečo?
Lebo to človeku zaberie čas, akcie sú cez víkendy, po večeroch, potom by som sa nevyspala...

Vy naozaj takéto „kšefty“ vôbec neberiete?
Len veľmi výnimočne. Ak to nie je veľmi ďaleko, ak ide o prestížnu akciu, ktorá je aj pre mňa prínosom, alebo ak je to niečo príjemné, kde moderujeme spolu so Sajfom a pritom sa aj pobavíme.

A benefičné podujatia?
Ak sa dá, beriem, odmietam len vtedy, ak je toho už veľa a bolo by to vyčerpávajúce. Ale pomáhať všetkým ani nechcem, človek, ktorý chce zachraňovať celý svet, už pôsobí nedôveryhodne. Preto radšej stabilne spolupracujem s niektorými organizáciami – s Mačky SOS, Úsmev ako dar, Nota Bene...

Naozaj teda nemáte pocit, že ste príliš vyťažená?
Som úplne v pohode. V lete som bola skoro stále s Peťom.

Ako ste si užili leto?
Najprv sme sa motali po Morave. Peťo tam chodieval na prázdniny, a tak si urobil výlet do detstva. Bol to veľmi príjemný týždeň. Boli sme aj v Chorvátsku a potom sa Peťo pustil do opráv v tanečnej škole.

Aj o tom sa písalo... Vraj ste mu na to peniaze dali vy.
Pripadá mi absurdné sa k tomu vôbec vyjadrovať. Prečo by som mala reagovať na všetko, čo si niekto vymyslí? Peťo má školu spolu s Jánom Ďurovčíkom už tri roky a niečo zarobili. Ja mu rada pomôžem, ale skôr niečo vybaviť, napísať, pri úprave webovej stránky.

Číslo Slovenky, kde ste boli spolu na titulke a text naznačoval, že ste možno tehotná, sa okamžite vypredalo. Z toho možno usudzovať, že ľudia sú nielen zvedaví, ale zrejme by vám to aj priali. Čo vy na to?
Aj ja by som si to priala, ale na to sa treba spýtať Peťa. On sa na to ešte necíti a myslím, že po roku a pol známosti je to ešte aj predčasné.

Tohto roku oslávite tridsiatku. Dávate si nejakú hranicu, dokedy by ste sa chceli stať matkou?
Myslím, že tak štandardne – tých tridsaťtri... Toľko mala sestra, keď sa jej narodilo prvé dieťa. A koľko naháňali ľudia Zlaticu Puškárovú či Petru Polnišovú  –  a tiež to stihli.

Zdá sa, že ste trošku zmenili názor. V jednom rozhovore ste mi povedali, že nepatríte k tým dievčatám, ktoré sa rozplývajú nad každým kočíkom a necítite zvláštnu túžbu po dieťati.
To bolo za inej situácie. Je mi cudzí pocit žien, ktoré túžia po dieťati, keď nemajú partnera. Dieťa je podľa mňa výsledkom nejakého zväzku.

Viete si Peťa predstaviť ako otca?
Viem. Veď on to s deťmi vie, vidím to v jeho škole.

Peter Modrovský je známy ako veľmi pohodový človek, ktorý si nerobí ťažkú hlavu z maličkostí. Vy ste zas pravý opak, príliš zodpovedná až úzkostlivá. Zrejme má na vás dobrý vplyv, keď vás učí, že sa netreba trápiť vecami, na ktorých svet nestojí.
Áno, ale aj ja naňho pôsobím spätne – aby si uvedomil, že niektoré veci treba brať aj vážne... A musím povedať, že v mnohých veciach sme si podobní – rovnaké veci nás robia šťastnými, rovnaké veci považujeme za dôležité.

Máte tridsať a vo svojej profesii ste dosiahli už vrchol. Viete si predstaviť, kam sa môžete ešte posunúť? Kde sa vidíte napríklad o dvadsať rokov? Obklopená deťmi?
Aj. A chcela by som robiť niečo, čo by ma bavilo, ale netuším, čo to bude. Neplánujem. Zatiaľ mi to osud vždy zariadil, išla som krok za krokom... Aj preto som vzala tú šou, lebo som dlhšie mala pocit, že šliapem na jednom mieste. Čas ukáže, čo bude ďalej.

Autor: ĽUDMILA GRODOVSKÁ
Foto: TV Markíza

- - Inzercia - -