Dnes je nedeľa, 21.október 2018, meniny má: Uršuľa
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Rande S hercom, režisérom a scenáristom Petrom Marcinom

september 20, 2011 - 14:47
Zakrátko uvidíme obľúbeného humoristu PETRA MARCINA v Let's Dance. Dlhší čas sa neobjavil v žiadnom novom autorskom televíznom projekte, neúčinkoval ani v seriáloch, a to má na svojom konte až trinásť ocenení TOM či OTO. Divákom určite chýbal... Ako sa vyrovnal s touto situáciou a čomu sa venoval?
Ja sa z tejto situácie veľmi teším. Konečne mám po rokoch trošku, ako sa hovorí „veget“. Všetko urobia za mňa, ja sa „len“ naučím tancovať. Byť každý týždeň na obraze v premiére, v hlavnom vysielacom čase, s autorskou vecou niekoľko rokov, to je dosť vyčerpávajúce. Chodím však do dabingu, naposledy som robil napríklad kinofilm RIO, momentálne dabujem film Tin tin. Moderujem tiež firemné akcie, cestujem... Začal som chodiť do posilňovne, ale veľmi sa tam nenamakám, robím skôr kondičné cvičenia, dal som sa na angličtinu... Paradoxne ma však nedávno stretol kamarát a hovorí: „Ja sa už bojím otvoriť konzervu, aby si z nej nevybehol!“ Na Markíze aj STV sa totiž stále reprízujú moje programy... Tak mi tá pauza prišla celkom vhod.


História slovenskej zábavy sa akoby opakuje – humoristické dvojice či trojice zažiaria, prežijú veľkú slávu, a potom televízie ich úspešné programy stiahnu z obrazovky. Tak to bolo v prípade Štefana Skrúcaného a Mira Nogu, Jara Filipa a Stana Radiča, skupiny okolo Dana Dangla...
Nás z obrazovky nikto nestiahol, my sme vždy skončili v tom najlepšom. Či už Uragán, alebo Susedia trhali aj poslednými časťami rekordy sledovanosti.


Predsa len mi nedá nespýtať sa, ako ste sa vyrovnávali s hviezdnym obdobím ako dvojka s hereckým kolegom Andym Krausom a reláciami Uragán, Hurikán či Susedia. Aj vám sláva stúpla do hlavy?
Tá sláva prišla veľmi pomaly, postupne. Vypracovali sme sa vlastnými silami. Neurobil to za nás žiadny zahraničný formát ani PR oddelenie. Takže potom tú slávu veľmi nevnímate. Navyše, ako komik máte takú tú „švandovnú“ slávu. Ľudia vás berú ako zabávačov, nie ako popové idoly.


Bulvár dosť dlho rozoberal váš rozpadnutý dvanásťročný pracovný vzťah s Andym Krausom. Na akom bode sú vaše vzťahy dnes? Vedeli by ste si predstaviť, že by ste sa niekedy dali znova dokopy ako humoristická dvojica?
Myslím si, že rozpad dlhoročných dvojíc či skupín je normálny jav. A je aj úplne normálne, že ľudia sa po skončení spolupráce nestretávajú a majú každý svoj vlastný život – súkromný aj profesionálny. A či by sme sa niekedy dali dokopy ako humoristická dvojica? To už asi nie, ale nejakú inú formu spolupráce nevylučujem.


Ako ste sa vôbec dostali k zábave? Ste v slobodnom povolaní, to znamená, že po absolvovaní VŠMU ste nenastúpili do klasického kamenného divadla. Nechceli ste alebo to jednoducho zariadil osud?
Ešte pred vysokou školou som hral jednu sezónu vo zvolenskom divadle. Ale  herectvo som končil na VŠMU ako revolučný ročník 1989/1990 – bolo to zvláštne obdobie, lebo zo dňa na deň sa prestali vyrábať inscenácie, nakrúcať filmy. A do klasického divadla som nechcel ísť, myslel som si, že po revolúcii vzniknú ďalšie divadlá špecializované napríklad na komediálny žáner, tak ako je to vo svete. No bol som už ženatý, mali sme malé dieťa bolo potrebné zarobiť aj nejaké peniaze, tak som u nás v Lamači nastúpil do pekárne ako pomocný pekár. Popri tom som ešte umýval vagóny na železnici. Viete si predstaviť, keď som dostal osobák a musel som vyčistiť aj záchody... Bolo to ťažké obdobie, veľakrát som aj uvažoval nad inou profesiou. Ale potom začali chodiť ponuky z dabingu, rozhlasu, v televízii som ako prvé moderoval Televíkend. No a prišlo slávne obdobie rádia Twist a už to išlo...


Patrili ste medzi zabávačov už ako chlapec?
Ja som taký ten typický prípad – odmalička som sa snažil zabávať okolie. Hlásil som sa do všetkých recitačných súťaží, organizoval som kultúrne programy na škole, hral amatérske divadlo, sám som sa prihlásil na klavír, o čom rodičia ani nevedeli. Takže bolo jasné, že sa môžem vybrať len umeleckou cestou.


Už čoskoro sa objavíte v piatom vydaní úspešnej tanečnej súťaže Let's Dance, čo je trocha z iného súdka. Dlho vás lámali?
Bol som oslovený už aj do iných ročníkov, ale vždy som to odmietol, pretože som nechcel účinkovať vo viacerých televíznych programoch naraz, ale teraz sa mi to zdá ako celkom dobrý nápad a som rád, že som sa dal nahovoriť.


Aký je váš vzťah k tancu? Chodili ste do tanečnej školy? Patríte aj s manželkou, s vašou spolužiačkou, s ktorou tvoríte pár už vyše dvadsať rokov, medzi levov tanečných parketov?
Môj vzťah k tancu vyjadrujú moje tanečné paródie v Uragánoch. Vnímam to tak, že tanec viac pristane ženám ako chlapom. Ale samozrejme, ak to niekto ovláda na profesionálnej úrovni, tak mi to nevadí ani u mužov. S manželkou sme toho v mladosti veľa nenatancovali, lebo ja som hral v hudobnej skupine a na všetkých zábavách som sa len pozeral z pódia, ako ju vykrúca niekto iný.
Najprv to bola taká mládežnícka rocková garážová kapela, potom som hrával s profíkmi v bare a s inou kapelou na tancovačkách a svadbách. Inak som taký mierny multiinštrumentalista, v kapelách som hrával na klávesoch, bicích, gitare sólo aj na base.


Čo si vy osobne sľubujete od tanečnej súťaže, akou je Let's Dance?
Je to pre mňa príjemné spestrenie. Keď nad tým tak rozmýšľam, vždy som išiel s kožou na trh ako herec, spoluautor či režisér svojich vlastných programov. Takže je to pre mňa vlastne oddych. Neberiem to ako súťaž, ale ako zábavu. Je to skvelý program, profesionálne urobený. Videl som ukážky z iných štátov a musím konštatovať, že tá markizácka verzia má svetovú úroveň. A naučiť sa trochu tancovať tiež nie je na zahodenie. Najmä chcem, aby sa diváci trošku pobavili, moje choreografie nebudú celkom vážne.










Je vaša krásna tanečná partnerka Ivana Surovcová prísna učiteľka? Vyjadrili ste sa, že by ste ju chceli dohodiť svojmu jedinému synovi. Ona však najnovšie priznala vzťah s Dušanom Gáboríkom...
To som samozrejme povedal len zo žartu, lebo prvá otázka od novinárov bola, že čo hovorím na to, akú mám peknú tanečnicu. Tak som odpovedal, že je vo veku môjho syna, takže ich môžem zoznámiť... A musím povedať, že prísna je, lebo chce, aby to nebola len švanda, ale aj ozajstný tanec.


Váš syn už okúsil vašu profesiu – zahral si v nejakých reláciách, hercom však nie je. Akú dráhu si zvolil?
Študuje manažment na UK v Bratislave, ale tak trošku ho šoubiznis stále láka. Najnovšie vydal album dievčenskej skupine GIRLS. Bol som milo prekvapený, ako to úplne sám a skvele profesionálne zvládol – CD je výborné, dievčatá sú perfektné, skvele spievajú.


Film bol doteraz k vám ako hercovi dosť skúpy. Ak mám dobré informácie, menšiu úlohu ste si zahrali len v českom seriáli Chlapci a chlapi...
Máte pravdu. Ale keďže som sa od začiatku, už na VŠMU, profiloval ako komik, ani sa nečudujem. Neviem, či sa nakrútila od revolúcie na Slovensku nejaká komédia. Tak som sa realizoval v televízii.


Práve tento týždeň bude mať na piešťanskom medzinárodnom filmovom festivale Cinematik  premiéru nový slovenský film – tragikomédia Mŕtvola musí zomrieť, kde vám režisér Jozef Paštéka zveril jednu z hlavných postáv a kde sa objavíte po boku Mira Nogu, Ľuba Pauloviča, Mariána Geišberga, Veroniky Žilkovej či Doroty Nvotovej... Kedy a kde sa film nakrúcal a akú postavu v ňom stvárňujete?
Film sa nakrúcal pred dvoma rokmi, dej sa odohráva na jednej chate v lese, kde sa snažíme s mojím švagrom Mirom Nogom zbaviť jednej mŕtvoly, ktorá, ako sa ukáže, nie je až taká mŕtva. Ja tam hrám rektora vysokej školy a musím povedať, že je to paradoxne celkom vážna postava. Ale filmu vďačím za terajší imidž. Aby som vyzeral staršie, nechali ma ostrihať, narásť trojdňové strnisko, ktoré mi ešte dofarbili mierne na šedivo. A ako zisťujem, dnes by ho na šedivo už ani veľmi nebolo treba dofarbovať.


Uvidíme vás aj v nejakom ďalšom filme či seriáli?
V októbri si zahrám v Česku vo filme režiséra Vladimíra Michálka menšiu postavu.


Okrem hereckej práce sa v súčasnosti venujete aj komunálnej politike v bratislavskej miestnej časti Lamač. Pod akými konkrétnymi činmi ste podpísaný?
No politike nie, ale máme v Lamači, kde žijem s rodinou, občianske združenie Lamačania, s ktorým spolupracujem a snažíme sa napríklad o to, aby Lamač mal kultúrny dom. Je to totiž jediná mestská časť, ktorá ho nemá.


Vaša manželka sa zrejme teší z tejto vašej aktivity...
Manželka sa teší všetkým mojim aktivitám, je to od začiatku mojej kariéry moja najväčšia fanúšička – a najvernejšia.


Pracovali ste aj pre vládny Smer, čo niektorí komentovali, že práve táto vaša aktivita vám ublížila v rámci vašej hereckej kariéry. Ako to vidíte vy?
No pracoval... Účinkoval som v kultúrnom programe vo volebnej kampani tak isto ako iní umelci. A na rozdiel od niektorých kolegov, ktorí robili pre iné strany, som sa v kampani nijako neangažoval, len si odohral predstavenie. Nebol som ani na bilbordoch či v novinách a nehovoril som, koho majú a nemajú ľudia voliť. Ale napriek tomu mi to, pretože väčšina ľudí z brandže je proti Smeru, profesionálne možno ublížilo a prišiel som o nejaké pracovné ponuky. Ale ak ma niekto neobsadil do niečoho preto, že som hral vo volebnej kampani, je to jeho problém. Je mi to jedno, pretože sa za svoje posledné programy Mini talent či Chodili sme spolu naozaj nemusím hanbiť.


Vedeli by ste si seba predstaviť vo vrcholovej politike?
Nie, jedine ako diktátora v nejakom malom štáte. Môj diktát by spočíval v tom, že v médiách by nebolo násilie, reality show, všetky príbehy by mali happy end a dobro by víťazilo nad zlom.


Ste píšuci herec – po vlastnej skeč-šou Normálna rodinka či talkshow Chodili sme spolu, Mini talent chystáte pre televízneho diváka niečo nové – z vlastnej produkcie?
Napísal som komediálny seriál pre jednu firmu a nakrútili sme aj pilotný diel, uvidím, či budeme mať šťastie a budeme ho aj realizovať. Oslovila ma aj jedna produkčná spoločnosť na vytvorenie kabaretného programu.


Aký je Peter Marcin, ako ho nepoznáme? Vtipkujete aj v súkromí alebo to máte doma zakázané?
V súkromí som vážny intelektuál, ktorý vášnivo fajčí cigary.
Autor: ALENA HORVÁTHOVÁ-ČISÁRIKOVÁ
Foto: archív P. M.

- - Inzercia - -